Opera vracia úder - kapitola štvrtá

Autor: Matúš Kamenický | 15.2.2011 o 17:51 | (upravené 15.2.2011 o 18:06) Karma článku: 2,98 | Prečítané:  147x

Voda Port Jackson bola na omak neuveriteľne tvrdá. Keby ma nezatriaslo od zimy prenikajúcej až do morku kosti, myslel by som si, že som narazil na betón. Na chvíľu, ktorá trvala neuveriteľne dlho som ostal pod vodou. Zbraň ma ťažila a ťahala na dno. Plával som pod vodou, až kým mi nedošiel kyslík a musel som sa nutne nadýchnuť.

Na hladine sa predo mnou čľapkal malý tučniak. Vlny, ktoré spôsobil môj dopad ho vytrhli z jeho reality. Na krátky moment sme si hľadeli do očí. Pri pohľade hore som si uvedomil, že som už znovu stratil klobúk a tiež, že dvere na terase boli stále zatvorené. Nikoho by nenapadlo pokochať sa výhľadom z terasy, keď vnútri leží mŕtvy muž. Nebol čas na obzeranie sa a chlad mi už začínal prekážať. Plával som tristo metrov smerom doprava. Vyštveral som sa na breh a ocitol som sa v parku plnom ľudí. Ľudí, užívajúcich si slnko a krásy a jedného z najlepších miest pre život netušiac, že pár metrov od nich sa odohrala chladnokrvná vražda. Vražda, ktorá sa ani nikdy nedostala na povrch sveta. Majitelia nehnuteľností v susedstve majú dobré kontakty. To mi neskôr príde vhod.
Rodiny s deťmi a psami si opekali obed na vonkajších griloch a vychutnávali sladké letné slnko a chladené nápoje.
Muži držiaci kliešte na mäso, veľkosťou ktorých vyjadrovali svoje postavenie prestali otáčať mäso, ženy so sklenenými šalátovými misami zastali a s pootvorenými ústami ma všetci nehybne sledovali. Aspoň tie deti a psy sa hrali ďalej. Neodolal som nutkaniu im zakývať. S úsmevom od ucha k uchu na tvári som svižným krokom vyrazil stredom parku, smerom k autu. Mokrý od hlavy po päty v premočenom obleku, ktorý sa mi lepil na telo a príjemne chladil. Prúd vody stekajúcej po nohách mi plnil topánky a na chodníku som za sebou zanechával mokrú stopu, ktorá sa na rozpálenom betóne rýchlo vyparovala. Vyzliekol som si sako a po desiatich minútach som dorazil k autu s košeľou takmer suchou. Po ceste domov som dopil fľašu whiskey, ktorej pôvod mi začínal byť jasnejší a zároveň desivejší. Napriek tomu chutila božsky a pomohla mi sa lepšie sústrediť.
Doma som zistil, že nemám zbraň. Tá teraz bezpečne leží na dne zálivu. Osprchoval a prezliekol som sa, v kuchyni som vybral fľašu ľad a pohár a konečne som sa poriadne napil.
Viac ako Masagahashiho perly ma trápilo, čo som robil včera v noci. Výpadok pamäti, bolesť v palci a veľká modrina na hlave tiež prispievali k zmäteniu. Zabil som ho ja? Včera v noci som tam bol. Bol tam aj môj klobúk. V zbrani som mal pušný prach.
Ukradol som perly, aby ma niekto vzápätí ovalil a okradol? A dopravil domov? Alebo na niekto omráčil, ukradol mi zbraň, zabil ňou Bournewalda a ukradol perly? A dopravil ma vzápätí ku mne domov a nastražil mi tu zbraň? Dosť šialená predstava. Polícii by to však stačilo, aby ma zašila.
Keby policajti neklopali ale rovno vyrazili dvere tak by mi rozbili nos, ale čo je podstatnejšie, našli by ma vedľa mŕtvoly. So zbraňou. Alebo ma z mora mohla vyloviť pobrežná stráž. Ani som si neuvedomil aké šťastie som mal.
Najbližší mesiac by som sa mal vyhýbať predmestiu Kirribili.
S myšlienkou rýchlo si zaobstarať novú identickú zbraň, rovnakého kalibru, som sa vydal do kancelárie.
Na stole ma čakal pavúk pod pohárom. Pozdravil som ho a sadol som si. Vytočil Francovo číslo, s úmyslom ho informovať o vývoji. A vypočuť si jeho reakciu. Telefón zazvonil sedem krát. Nebol doma. Alebo ma nedvíhal.
Potom som zavolal známeho cez zbrane.
„Haló, to som ja."
„Kto?"
„Ja."
„Kto ja?"
„No ja. Ja."
„Uhm, dobre."
„Budem potrebovať zbraň. Dnes, neoficiálne bez papierov."
„OK, povedz typ."
Povedal som mu typ a kaliber.
„O hodinu u mňa."
„Budem tam."
Jednu vec, ktorú som si na ňou cenil bolo, že nekládol zbytočné otázky. To by totiž často išlo proti jeho vlastnému biznisu.
Pod pohár s pavúkom som zasunul noviny, opatrne som ho nadvihol a prezrel si ho na svetle. Bol to pekný kúsok. S myšlienkou, že ho nemôžem len tak vypustiť medzi nič netušiacich ľudí som ho položil naspäť na stôl. Takto aspoň vzbudzujem väčší rešpekt u zákazníkov.
Vyšiel som von na ľahkú večeru a potom po som išiel vyzdvihnúť artilériu. Zbraň ma stála celú zálohu aj zisk z výhry Lakers. Takto ale v prípade, že to je pasca bude mať guľka v Bournewaldovej hlave a aj nábojnica nájdená v kancelárii odlišné ryhy ako moja zbraň.
Vrátil som sa do kancelárie, odložil som zbraň, nalial si whiskey a čakal.

 

Celých 15 kapitol a bonusová poviedka Kontraband z platformy v riadnej knihe tu.

 

<kapitola tretia

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?