Opera vracia úder - kapitola tretia

Autor: Matúš Kamenický | 9.2.2011 o 17:31 | (upravené 15.2.2011 o 20:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

Prebudil som sa s pocitom, že mi niekto  napilotoval riadenú strelu priamo na zátylok.  V duchu som si poznamenal, že si musím kúpiť  nový klobúk...

...kúpiť nový klobúk, pretože terajší má 
pravdepodobne v sebe dieru o veľkosti 
bowlingovej gule. S námahou som otvoril oči a 
slnko prechádzajúce cez malé okrúhle okienka 
mi prepálilo dieru až po medullu oblongatu. 
Po pár minútach som usúdil, že som u seba 
doma, na lodi. Obzeral som sa po kajute, 
hľadajúc fľašu, ale žiadna tam nebola. 
Nedokázal som si spomenúť čo sa včera stalo, 
ani aký bol dnes deň. 
Posadil som sa a bolesť hlavy mi pritom 
skrivila tvár do smiešnej grimasy. Všimol som 
si, že na palci pravej nohy mi chýba polovica 
nechta. Výhodou zranení hlavy je, že človek je 
úplne mimo a necíti zvyšok tela. Poslednou 
dobou som vyšiel z cviku, a teraz, keď som do 
biznisu skočil rovnými nohami, naplno cítim 
svoju nepripravenosť. 
Zo zvedavosti som si prehľadal oblečenie. 
Výherný tiket Lakers mi trochu vylepšil 
náladu. Skontroloval som zbraň v zásuvke 
stola a spálený prach v hlavni mi prezradil, že 
sa z nej nedávno strieľalo. Pri rozoberaní, 
čistení a následnom skladaní svojho koltu som 
si urovnal myšlienky. 
V kúpeľni som zo seba, podľa možností, urobil 
človeka a vyšiel von na mólo. Nad hlavou som 
počul trepotanie krídiel čajok a poludňajšie 
slnko mi poriadne pražilo na hlavu. Musím 
nájsť svoj klobúk. Zapálil som si a kráčal na 
sever do stávkovej kancelárie, kde mi 
preplatili tiket, a peniaze som zasunul do ľavej 
ponožky. O ulicu nižšie som sa naobedoval v 
japonskom bistre, kde mali každodenne 
čerstvé ryby, kúpil si fľašu saké, prešiel ku 
autu a ešte pred nastúpením som kopnutím 
stihol skontrolovať tlak v pneumatikách. 
Vnútri som sa napil saké a položil fľašu na 
sedadlo spolujazdca, kde cinkla o inú fľašu. 
Bola to fľaša whiskey značky, ktorú 
nekupujem, čiže prémiová whiskey. Niekedy 
mám pocit, že sa mi tam množia. 
Z pamäti som docestoval ku Bournewaldovi, 
tentokrát som zaparkoval na paralelnej ulici a 
k domu prešiel pešo. Hlavný vchod som obišiel 
oblúkom a štveral sa hore po požiarnom 
schodisku. Zoschnutý lak sa mi šúpal pod 
rukami a dopadal na schody, medzi ďalšie 
šupiny, ktoré vyzerali tiež ako čerstvo 
odlúpnuté. To znamená, že niekto musel 
použiť tieto núdzové schody pomerne 
nedávno. Na štvrtom, najvyššom poschodí som 
zvonku zatlačil na neprivreté okno, potichu sa 
otvorilo a vliezol som dnu. Pri vstupe som 
pravým palcom zakopol o nohu postele a 
v bolestiach som padol na zem. Až teraz som 
dokázal naozaj oceniť funkciu nechta, keď ho 
človek má. Dokonca ani dobrých šesť hltov 
toho saké nedokázalo zmierniť bolesť. 
Ležiac na zemi som si obhliadol miestnosť. 
Jedna stena obývačky bola celá sklenená, s 
výhľadom na Operu. Na toto by som si vedel 
zvyknúť. Postavil som sa a v tom prišiel silný 
pocit déjà vu. Pamäť sa mi z časti vrátila a 
spomenul som si, že som tu už bol. 
Bournewald bol teraz pravdepodobne v práci, 
tak som si veľmi nedával pozor na tichý 
postup. V obývačke bola čierna sedačka, 
sklenený stôl a police plné kníh. Neodolal som 
nutkaniu potiahnuť niektoré z nich, dúfajúc, že 
sa otvoria tajné dvere. Neúspešne. 
V strede miestnosti bol biely koberec a 
napravo od samostatného kresla stál drevený 
glóbus. Ako to už s takýmito glóbusmi býva, aj 
tento bol v skutočnosti zamaskovaným 
minibarom. Jedna fľaša mu zjavne chýbala. 
Boli tam zastúpené všetky hlavné druhy 
destilátov, okrem whiskey. 
Strohé zariadenie a chladnička, umiestnená 
na dosah ruky od koženého kresla, 
nasmerovaného k obrovskej televízii, 
naznačovali, že tu býva starý mládenec. 
Dvere do pracovne boli pootvorené. Znova 
som mal ten pocit, že som tu už bol. Asi preto 
ma mŕtve telo za dverami vôbec neprekvapilo. 
Randolphe Bournewald sedel mŕtvy v kresle 
za pracovným stolom, hlavu mal neprirodzene 
zaklonenú a na čele mal tmavú bodku veľkosti 
golfovej loptičky. Mierne vysunutá horná pera 
mala falovú farbu a ešte stále mal otvorené 
oči, ktoré na mňa pozerali, a mal som pocit, že 
nie po prvý krát. Prezrel som stôl, aj jeho 
oblek, ale už dopredu som vedel, že 
Masagahashiho perly nenájdem. Pod stolom 
ležal môj klobúk, celý pokrčený, ale v jednom 
kuse. Nasadil som si ho a priklepol som 
putterom golfovú loptičku do dreveného 
polkruhu, ktorý nahradzoval jamku na 
zelenom, pol metra širokom a dva metre 
dlhom tréningovom koberci, ktorý mal 
Bournewald rozložený na zemi v pracovni. 
Vytiahol som ozdobnú vreckovku s vyšitými 
iniciálami R. B. z náprsného vrecka 
Bournewaldovho obleku a otrel som v 
pracovni všetky plochy, ktorých som sa dotkol. 
Zopakoval som postup aj v obývačke a na 
okne, ktorým som vliezol. Zasunul som si 
vreckovku do vnútorného vrecka obleku, 
stiahol som si rukávy, aby sa mi ruka schovala 
dnu, chytil kľučku vchodových dverí a už som 
ju otáčal, keď sa na druhej strane ozvalo rázne 
zaklopanie a výkrik: „Polícia! Otvorte dvere!“ 
Pustil som kľučku a rozbehol som sa ku 
skleneným dverám vedúcim na terasu, 
rukávom som odsunul posuvné dvere a 
potichu ich za sebou aj zasunul. Preliezol som 
zábradlie a stál na okraji terasy otočený čelom 
k Opere, s rukami za chrbtom sa ho pevne 
držiac. Teraz nebol čas na strach z výšok. 
Súčasne s vyrazením vchodových dverí som 
skočil.

Celých 15 kapitol a bonusová poviedka Kontraband z platformy v riadnej knihe tu.

<kaptiola druhá

kapitola štvrtá>

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?